Ayurvéda a byliny


lekoricaByliny (rastliny, vrátane stromov) sú súčasťou tej sily prírody, ktorá podporuje život, lieči ochorenia a je nemožné v prírode nájsť bylinu, ktorá by nemala nejaký pozitívny účinok a ktorá by existovala mimo tejto ozdravujúcej sily. Mnohé byliny, ktoré povrchne považujeme za okrasné, úžitkové alebo za burinu, majú významné liečivé účinky (napr. bacopa monnieri, koreň rebarbory, púpava).

Byliny sú základom ayurvédskej farmakológie – sú hlavným liečivom, pričom použitie môže byť vnútorné aj vonkajšie vo forme čajov, prášku, piluliek, mastí, pást a liečivých olejov. Mnohé z nich sú bežne používaným korením, známym aj v našej kuchyni, napríklad zázvor, kurkuma, klinčeky, kardamom, škorica,..

Päť prvkov – éter, vzduch, oheň, voda a zem – má vzťah k jednotlivým častiam tela byliny. Koreň, najnižšia, tvrdá, hutná časť, nachádzajúca sa v zemi odpovedá prvku zem. Stonka, ktorou sa transportujú vodné roztoky odpovedá prvku voda. Kvet, ktorý je najžiarivejšia, najfarebnejšia časť byliny, pútajúca náš zrak odpovedá prvku oheň. List je orgán, kde dochádza k výmene plynov, odpovedá prvku vzduch. Plod je esencia života byliny a odpovedá prvku éter. Semeno byliny obsahuje všetky prvky a skrýva sa v ňom potenciál celej byliny.

Tak, ako dóši váta, pitta, kapha tvoria konštitúciu ľudského tela, môžeme ich rozpoznať aj v bylinách. Byliny typu váta sú krehkejšie, s drsnou kôrou, riedkym olistením, s pokrútenými vetvami, s malým obsahom miazgy (napríklad krehká a suchá tráva). Byliny typu pitta môžu mať žiarivé sfarbenie kvetov, prípadne listov, môžu sa vyznačovať pálivou chuťou alebo byť jedovaté a často majú pichľavé časti (príkladom môže byť ruža). Bylina typu kapha má bohaté olistenie, bujný rast, hrubé stonky alebo kmeň, s väčším obsahom miazgy a vody (príkladom môže byť sukulentná rastlina aloe vera).

Ayurvéda si všíma byliny z hľadiska ich účinku na dóši, tkanivá a telesné sústavy. Podobne ako u potravín, aj u bylín platí teória 6 chutí. Chuť, rasa u byliny obyčajne nesúvisí s jej liečivým účinkom, je to chuťová kvalita, ale môže napovedať aj o účinku byliny. Napríklad byliny pálivej chuti obyčajne majú zahrievajúci účinok. V byline môže byť obsiahnutá jedna, alebo viac chutí.

Základná kvalita, ktorá rozhoduje o liečivom účinku byliny je energia, vírja, ktorá predstavuje schopnosť byliny zahrievať alebo ochladzovať. Ak u byliny prevažujú chute pálivá (kurkuma, mäta, škorica,..), kyslá (citrón, šípky, hloh, amla,..) a slaná (vyskytuje sa skôr v morských riasach a chaluhách), bylina má zahrievajúci účinok a obyčajne zvyšuje pittu a znižuje vátu a kaphu. Ak u byliny prevládajú chute sladká (kostihoj, jaštimadhu, šatavari,..), horká (aloe, echinacea, harmanček, neem,..) a trpká (skorocel, žihľava, ibištek,..), bylina má ochladzujúci účinok a obyčajne znižuje pittu a zvyšuje vátu a kaphu.

Je tu ešte ďalšia kvalita - účinok po strávení, vipáka – ktorá môže byť sladká (tvorí ju sladká a slaná chuť byliny), kyslá (tvorí ju kyslá chuť byliny) a pálivá (tvorí ju pálivá, horká a trpká chuť byliny).

Pri dlhodobejšom užívaní byliny majú vplyv na dóši podľa vipáky, ktorú majú – napríklad byliny s pálivou vipákou zvyšujú vátu a jej prejavy (vysušovanie, plynatosť, zápcha,..). 

A aby to nebolo všetko také jednoznačné, ayurvéda berie do úvahy aj zvláštny účinok, prabháva - môžu to byť iné účinky napriek klasifikácii byliny alebo jej skryté vlastnosti a vplyv.